Naše vzdelávanie

Autor: Ladislav ml. Kozárik | 8.4.2011 o 9:29 | Karma článku: 2,65 | Prečítané:  289x

Dnes ráno pri ceste do práce som stretol od žiačikov, cez stredoškolákov až po vysokoškolákov. Tak ma napadla téma na dnešný deň. Vzhľadom, že som dlhé roky pracoval s deťmi a mládežou, sa dajú moje postrehy brať vážne. Taktiež čo sa týka zamestnanosti, pretože po škole som mal tzv. absolventskú prax na úrade práce.

Naše vzdelávanie sa začína na základnej škole. V dnešnej dobe keď nastupuje dieťa do prvého ročníka je to drahá záležitosť. Treba kúpiť učebnice, perá, zošity, pastelky a navyše aj veľa vecí, ktoré majú dieťaťu „pomôcť." Za mojich čias som ako prváčik dostal od štátu všetko potrebné. Nikdy nezabudnem na modré plniace pero. Prečo tomu nie je tak aj v dnešných dňoch? Dieťa sa vďaka tomuto stáva nákladnejším „zvieratkom" ako pes či mačka. Nečudujme sa teda, že mladí si namiesto splodenia potomka kúpia milého psíčka a správajú sa k nemu ako ku človeku. Náklady sú jedna vec, ale čo správanie detičiek? Učiteľ nemá žiadny dosah na nápravu toho čo rodičia pokazili. V prípade nápravného zaucha sú žalovaný rodičmi, v prípade poznámky do žiackej knižky im rodič príde vynadať a vezme aj svoju ratolesť, aby učiteľ stratil autoritu. A takto nám rastú delikventi. Rodičia riešia výchovu tým, že dieťa posadia pred televízor, alebo počítač a hotovo. Zasa za to môže len štát. Nie je k dispozícii žiadna záruka práce, podnikatelia (často naši milovaní politici) zdierajú ľudí z kože. Ak chceme, aby dieťa študovalo musíme pracovať „od nevidím do nevidím."

                Stredná škola je obdobie na ktoré rád spomínam. Po základnej škole som mal skvelé výsledky a tak ma naša poradkyňa odporučila na gymnázium. No nechcel som skončiť s perspektívou zahodenia štyroch rokov bez akejkoľvek perspektívy zamestnania. Rozhodol som sa pre stredné odborné učilište. Po jeho skončení som mal maturitu aj výučný list. Bohužiaľ vďaka zlej regulácii štátu v dnešnej dobe odborné školy zanikajú a gymnáziá rastú ako huby po daždi. A viete prečo sa žiaci hlásia na gymnázium? Pretože na gymnázium v dnešnej dobe neberú najlepších. Berú tam doslova každého. Štvorkári sú už gymnazisti. Druhý dôvod je, že tým mládež odkladá ťažké rozhodnutie o budúcom zamestnaní. A tretí je, že už nikto nechce používať ruky.

                Keď už najväčší babrák skončí gymnázium(túto všeobecne zbytočne vzdelávaciu inštitúciu) nastanú dva stavy. Buď má šťastie a vezmú ho na vysokú, alebo sa zavesí na plecia štátu. Veď prečo nie? Však toto štát chcel. Ľudí ktorí vedia z každého rožku trošku, ale celkovo nič. A tak sa nám títo inteligenti nič nerobiaci hromadia na úradoch práce. Každý z nich čaká na prácu kde nebude nič robiť a zarábať „ťažké prachy". Opäť vďaka štátu a jeho nevnímavosti k tejto problematike vzniká plno dílerov a špekulantov. Nezamestnaná mládež sa nudí a robí problémy. Ešte je tu druhá možnosť. Tohto nášho babráka vezmú na jednu z vysokých škôl.

                Ale opäť je tu rozhodovanie. V tomto štádiu ale zavládne opäť užívanie si života. A tak si vyberie jednu z tých ťažkých vysokých škôl, ktoré produkujú milión absolventov ročne. Ekonomické školy a rôzne cestovné ruchy a podobne sú tiež ako huby. Samozrejme si treba užiť a tak sa dotyčný snaží ostať na škole tak dlho ako sa len dá. A zasa sme doma. Ťažké odbory zívajú prázdnotou a jednoduchučké školy praskajú vo švíkoch. A za to môže kto iný ako štát. Nereguluje počty fakúlt a nepreveruje obsah osnov. Nemotivuje študentov k skorému odchodu zo školy.  Nezaručuje zamestnanie odborníkov, pretože máme na Slovensku rodinkárstvo.

                Každý kto si toto prečíta si povie buď treba s tým niečo robiť, alebo tento tu len kritizuje a žiadne riešenia neponúka. Moja odpoveď na prvú časť: Poďme! Nie som spokojný tak som aj za minulej aj terajšej vlády napísal mail na ministerstvo školstva. Na druhú časť: v mailoch som ponúkol aj riešenia. Na základe tohto krátkeho článku si ale opatrenia dokáže vydedukovať snáď každý.

                Na záver by som len chcel povedať: Štát nie je v našich rukách a veľa vecí nemôžeme zmeniť. Jediné čo sa dá je vychovávať naše deti k zodpovednosti, cti a spravodlivosti.   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?