Po výplate

Autor: Ladislav ml. Kozárik | 19.4.2011 o 9:11 | Karma článku: 3,29 | Prečítané:  345x

Včera sa mi do rúk dostala výplatná páska. Pri pohľade na ňu ma každý mesiac zarazia odvody štátu. Ak sa človek trošku zamyslí je neuveriteľné koľko peňazí sa odvedie mesačne štátu.

Na začiatok malá analýza momentálneho stavu. Zoberieme si obyčajného zamestnanca. Na začiatku celého kolotoča je balík peňazí. V prvom rade odvedie nejakú časť peňazí zamestnávateľ. Na stránke sociálnej poisťovne (http://www.socpoist.sk/poistne/512s) som našiel nasledujúce údaje:

 

Zamestnávateľ platí poistné

  • na nemocenské poistenie 1,4 % z vymeriavacieho základu,
  • na starobné poistenie za zamestnanca, ktorý nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu 14 % z vymeriavacieho základu a za zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu 5 % z vymeriavacieho základu,
  • na invalidné poistenie 3 % z vymeriavacieho základu,
  • na úrazové poistenie  0,8 % z vymeriavacieho základu,
  • na garančné poistenie 0,25 % z vymeriavacieho základu,
  • na poistenie v nezamestnanosti 1 % z vymeriavacieho základu,
  • do rezervného fondu solidarity 4,75 % z vymeriavacieho základu.

Pokračovanie okresávania finančných prostriedkov vyzerá nasledovne:

 

Zamestnanec platí poistné

  •   na nemocenské poistenie 1,4 % z vymeriavacieho základu,
  • na starobné poistenie 4 % z vymeriavacieho základu,
  •  na invalidné poistenie 3 % z vymeriavacieho základu,
  • na poistenie v nezamestnanosti 1 % z vymeriavacieho základu.      

Tým by sa dala uzavrieť kapitola odvodov do sociálnej poisťovne. Netreba zabudnúť na zdravotné poistenie ktoré tvorí na strane zamestnanca 4% a samozrejme našu milovanú daň 19% (po odpočítaní nezdaniteľných položiek). Celkovo mi vyplýva, že mesačne odvediem do štátu 23% z každej mojej výolaty.

            Strašná teória. Preto si vezmem modelový príklad. Na tento vezmeme si priemernú mzdu na Slovensku. Zo 751 eur(čo nie je celkom objektívny priemer, vzhľadom na to že všetky regióny majú priemer pod 700 eur len Bratislavský ma nad 900eur) 23% činí 172,73 a to znamená pre zamestnanca čistú mzdu 578,27 eur. K 30. júnu 2010 mala Slovenská republika 5 429 763 obyvateľov. Keďže sa mi nepodarilo nikde nájsť počet pracujúcich, budem počítať v teoretickej rovine 2 700 000 pracujúcich za priemernú mzdu. Za týchto predpokladov do štátnej pokladnice pribudne mesačne  466,371 milióna eur. Viem, že niektorý ľudia budú namietať, že sú ľudia zamestnaný za minimálnu mzdu (317 eur). To je pravda, ale sú aj ľudia zamestnaný za 2000 eur. Niekto by mohol namietať, že máme aj nezamestnaných, ale sú aj ľudia ktorí zarábajú 3000 eur. Z môjho pohľadu je táto suma oveľa nižšia ako skutočná.

            Všetko sme už odviedli. Ak sa ale pozriem akú starostlivosť dostávam v nemocnici, na úradoch prípadne v nezamestnanosti – chce sa mi plakať. A to ani nehovorím o tom, že dôchodkový vek sa stále dvíha, takže sa ho možno ani nedožijem. Hlavne že si platím starobné poistenie. Dane na udržiavanie poriadku v štáte, na rozvoj infraštruktúry a zvyšovanie životnej úrovne na Slovensku sa záhadne kdesi strácajú.

            Informácia z roku 2008, ktorú si pamätám z médií hovorí za všetko. Poslanci poberali asi 120-tisíc korún (3 982 eur), premiér a ministri 126-tisíc a 96-tisíc korún (4 182 a 3 187 eur), prezident 262-tisíc (8 697 eur). V štátnej správe sú platy od 400 (Pracovník ochrany objektov) do 1200  (Profesionálny vojak – dôstojníci) – podľa stránky http://www.naseplaty.sk

            Týmto všetkým som vlastne chcel len naznačiť, že štátna pokladňa nie je prázdna ako to tvrdia všetci politici. Ona je deravá na miestach, z ktorých tečie ľuďom „pri korýtku“.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?