Čo je nás po Európskej únii

Autor: Ladislav ml. Kozárik | 10.2.2012 o 9:27 | (upravené 15.3.2012 o 8:07) Karma článku: 5,49 | Prečítané:  183x

Viem čo by napísali mnohí moji známi pri prečítaní tohto nadpisu. „Chceli sme ísť do Európskej únie, sme jej členmi, musíme sa starať.“ Ale nenechajte sa ovplyvniť a prečítajte si článok do konca. Ak sa človek krátko zamyslí dôjde k prekvapivým záverom.

                Začnem na východnom Slovensku. Veľmi krásna krajina. Veľmi veľké problémy. Pozrime sa na súčasnú situáciu. Obyvatelia Slovenskej republiky v roku 2012 nemajú pitnú vodu. Samozrejme Vodárne nie sú štátny podnik, ale ja sa pýtam: „Na koho sa majú obrátiť obyvatelia Slovenskej republiky  ak nie na našich zamestnancov vo vláde?“ Ak platíme vodné a stočné, máme právo dostávať to čo nám patrí. Áno chápem, že sú mrazy a nie je dobrá pracovať vonku. Na druhej strane podľa mojich informácií sú príplatky za prácu v sťažených podmienkach. Problém bude asi v tom, že Vodárne nechcú priplatiť. Takže vďaka ignorácii štátu a lakomosti Vodární sme sa dostali v roku 2012 k tomu, že ľudia nemajú vodu.

                Pokročíme trochu do minulosti. Ak si pozrieme takmer každý rok dozadu, narazíme na nechcené zviditeľňovanie sa východného Slovenska. Hovorím o povodniach. Tento problém sa neustále opakuje. A ako na to reagujú naši zamestnanci v Bratislave? Pekne v suchu sedia a dohadujú či majú vôbec dať nejaké prostriedky na opravy domov. Keď sa konečne rozhodnú niečo s tým spraviť, idú sa odfotiť s postihnutými rukami a do kamery sa tvária nešťastne, že nemôžu dať viac peňazí zo štátneho rozpočtu. Nebolo by múdrejšie vybudovať protipovodňové opatrenia? Myslieť trochu dopredu? Možno náklady na prevenciu by boli nižšie ako na nápravu škôd.

                Pozreli sme sa na súčasnosť a na minulosť. Ale je tu aj neustály problém východného Slovenska. Väčšine ľudí sa pri vyslovení slovíčka „východ“, vybavia naši rómsky spoluobčania. A to je tiež problém pred ktorým vláda zatvára dvere. Aby som bol aktuálny. Pozrime sa pár dní nazad. Rómske rodiny dostali možnosť odkúpiť byty za 1€. Spokojnosť preukázali na kameru tým, že žiadali, aby tie byty najskôr štát zrekonštruoval a potom ich odkúpia. Pri týchto vyjadreniach používali slová ako diskriminácia, nespravodlivosť a utláčanie. Veľmi pekne to povedal istý biely občan: „Áno dá sa hovoriť o diskriminácii, ale voči bielym. Ja som si na odkúpenie a zrekonštruovanie bytu musel zobrať pôžičku.“ Samozrejme, že sa dá pochopiť stanovisko štátu. Sme sledovaní v duchu ľudskosti zo všetkých strán. Preto robia všetko preto aby sme boli tí čo pomáhajú menšinám. Ale kto sa stará o väčšinu? Nepreháňa sa to náhodou s tou starostlivosťou? Veď štát nemá sponzorovať ľajdáctvo. Má sa postarať, aby sme si boli rovní. To znamená, že máme dostávať podporu za prácu. Sú zamrznuté chodníky, v lete sa povaľuje kopu odpadkov, treba sa starať o zeleň. . . prečo štát z úradu práce nestiahne nejakých nezamestnaných a nenechá ich pracovať za primeranú odmenu. Viem, že sa rozpredalo všetko čo sa dalo, len aby sa štát nemusel starať a mal pokoj. Ale nie je to postavené na hlavu?

                Konečne na záver jadro veci. Zámerne som začal krátkymi pripomenutiami vecí. Európsku úniu vôbec nezaujíma problém s pitnou vodou na Slovensku, ani povodne, ba ani rómsky problém. Jediné čo sa rieši je problém hospodárskej krízy. Áno som za, ale nie dotovaním krachujúcich štátov a odpúšťaním dlhov. Nech odpustia aj nám. Sme my horší ako Grécko? Pokračujem v myšlienke „Čo nás po Európskej únii“. Slovensko má problémy, ktoré sa bytostne dotýkajú nás – Slovákov. No pozrime si čo posledný rok rezonuje parlamentom, na čo sa vydalo veľa energie. Stále riešime Euroval. Teda podporu lajdákov, ktorí si nevedia utiahnuť opasky. Krajina sa nám rozpadá a naši zamestnanci – politici požičiavajú peniaze ktoré nemáme. Za tie peniaze čo sme dali do Eurovalu sme mohli vyriešiť veľa problémov u nás doma. Je problém postaviť sa pred Európsku úniu a povedať, že my na to skrátka nemáme? Môže nás Európa vydierať? Veď sme spriatelené krajiny a pomáhame každý ako môže.

                Politikom by som poradil, aby prioritou boli naše problémy. Nech riešia problém z prácou, menšinami, katastrofami, a pod. Nech riešia to čo sa nás týka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?