Keď sa chce tak ide všetko

Autor: Ladislav ml. Kozárik | 21.2.2012 o 13:35 | (upravené 15.3.2012 o 8:06) Karma článku: 7,05 | Prečítané:  191x

 Hoci na Slovensku sa zdá, že toto pravidlo neplatí, nie je tomu tak. Bohužiaľ ide len o to, že to nechcenie je až príliš veľké. Ak sa pozrieme okolo seba, uvidíme, koľko úradníkov a politikov máme. Ale stav krajiny tomu žiaľ nezodpovedá. Ako je to možné?

               Vrátim sa niekoľko dní späť. Pani premiérka Radičová sa rozhodla ísť pozrieť na Kysuce. Všetci sme v správach videli ako to tam vyzeralo. Na sociálnych sieťach sa objavovali obrázky z Kysuckých dedín. Bolo to až nepochopiteľné ako cestári odflákli svoju prácu. No no keď mala prísť veľká pani Radičová, zrazu bolo na cestách toľko odhŕňačov, čo za celú zimu ľudia nevideli. Je snáď premiérka iný človek ako my ostatní?

                Samosprávy stále fňukajú ako nemajú peniaze na pluhy, protipovodňové opatrenia, nemocnice . . . na nič. No boli ste už niekedy na VÚC? Je tam taká prezamestnanosť, že ľudia sa tam nudia. A neuhádli by ste aké platy majú na popredných miestach. Ak by si škrtli nejakú tú tisícku z platu, neubudlo by im a mohla by sa nakúpiť technika.

                Samozrejme nesmieme zabudnúť na našich zákonodarcov. Pozrite si niekedy zasadnutie parlamentu. Niekto si číta noviny, niekto popíja kávu, iný telefonuje, či hrá sa na telefóne, alebo notebooku. Veď prečo by mali sledovať rokovanie, keď v tých 150 ľuďoch sa dokonale stratia. Ak by každému nepozornému, príp. nezúčastnenému poslancovi vzali z platu, koľko by sa na takých pokutách vybralo?

                Viem stále sa tu spomínajú peniaze a moje okolie by povedalo, že sú aj dôležitejšie veci ako peniaze. Áno, uznávam. Podľa mňa je dôležité, aby sme boli zdraví a šťastní, ale v kapitalizme sú aj tieto hodnoty podmienené peniazmi. A peniaze sú podmienené chcením. Ak by štátni zriadenci chceli, dokázali by sa uskromniť a prostriedky lepšie využiť. No to, aby sme sa mali lepšie je podmienené chcením, skromnosťou a čestnosťou. Každý okrem politikov, riaditeľov a veľkých podnikateľov sa uskromniť vie. Kedy konečne sa uskromnia aj „veľké zvieratá“?

                Ak by bola na Slovensku slobodná televízia určite by spravila program Spovednica. Kde by prišiel p. Dzurinda, p. Fico . . . a ľudia by sa mohli pýtať čokoľvek. Mohli by sa na nich vykričať. Ako zamestnávatelia by sme mali mať právo pohovoriť si s nimi. Naši zamestnanci by nám mali odpovedať na naše otázky. A to je zasa len o chcení.

                Najlepšie na tomto všetkom je, že ak aj niekto píše články, možno aj dobré články, nemá šancu sa presadiť. Bez zvučného mena a peňazí sa dá skutočne len chcieť a pracovať na sebe. Tak poďme pracovať na tom, aby sa nám politici jedného dňa postavili zoči – voči a zodpovedali sa za ten chaos, ktorý zmieta Slovenskom

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?