Kapitalizmus nás zabíja

Autor: Ladislav ml. Kozárik | 27.3.2012 o 9:01 | Karma článku: 9,03 | Prečítané:  262x

                Včera som šiel po ulici a trochu viac som sa sústredil na okolie. Muž ťahajúci svojho syna mu vysvetľoval, že naňho nemé čas a ako potrebuje pracovať, muž ktorý za sebou ťahal psa, neustále sa pozerajúc na hodinky. Všetci uponáhľaný . . . Toto sme chceli?

                Hovoriť o komunizme ako o dobrom režime by bolo šialené. No napriek tomu chcem porovnať to čo máme teraz a to čo mali naši otcovia, starý otcovia, dedovia.

                Ak sa pozrieme okolo vidíme chaos. Zo všetkých strán sa na nás valia nápisy, reklamy, všetko bliká a hudba znie od všadiaľ. Ku tomu všetkému tieto všetky pútače našej pozornosti sú z veľkej časti v cudzom jazyku. Naše šťastie teraz záleží len na tom koľko máme peňazí. Veď sme sa dostali do sveta kde bez peňazí nemožno urobiť nič. Neustále pozeranie na hodinky je pre nás už takmer neodmysliteľné. Domov chodíme vyčerpaný a už vôbec nemáme silu venovať sa rodine, rozvoju vlastnej osobnosti, starostlivosti o duchovno. Tento teror, kde sa všetko meria na čas a peniaze sa volá kapitalizmus a prišiel k nám spolu so slobodou.

                Vráťme sa o pár rokov späť. Kedy sa ľudia stretávali na priadkach, drápaní peria a podobne. Skutočnosť je taká, že môj starý otec nemal LDC televízor, počítač ani mikrovlnku. Bol železničiarom a gazdom. Pásol ovce a vyrábal syr. Sušil seno . . . Nikdy sa ale netrápil kvôli peniazom. Žil každý deň naplno. Nevravím, že nebol vyčerpaný. Je ale veľký rozdiel medzi fyzickým a duševným vyčerpaním. Fyzické sa prekonať dá. Doba ktorú som strávil u starých rodičov bola pre mňa oddychom. Keďže nebol televízor viac času sa trávilo rozhovormi a spevom. Rozprávali sa príbehy a rozprávky. Každý prispel svojou trochou. Starý otec veľmi rád čítal knihy a bolo to aj poznať na jeho výslovnosti.

                Dostali sme sa k tomu, že teraz všetci zahltený informáciami sedíme doma a klepeme do klávesníc. Deťom pustíme televízor, aby neotravovali naše ubolené hlavy. Nevenujeme sa jeden druhému, dokonca ani sami sebe. Dôležité veci sú utopené v zbytočných informáciách a starostiach o peniaze. Skutočne mala byť revolúcia v 1989 o tomto?

                Ak ste si počas čítania týchto riadkov povedali, že sú to hlúposti, ste stratení. Beznádejne utopení v kapitalizme.

                Ak ste si povedali, že je na tom niečo pravdy, skúste sa trochu vymaniť z tohto  zajatia. Snažte sa vyhýbať ruchu mesta a hlavne halde informácií. Venujte sa rodine a priateľom. Nie všetko je merané v Hrubom Domácom Produkte. Existuje krajina kde je ukazateľom prosperity štátu Hrubé Domáce Šťastie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prišli sme o tretinu sestier a nové neprichádzajú

Aby sme mali viac sestier, treba im zvýšiť platy, rozšíriť kompetencie a umožniť im pracovať aj na skrátený úväzok, tvrdia experti.

KOMENTÁRE

Táto krajina nie je pre chorých

Hádzať vinu na personál je často hľadaním nesprávneho vinníka.

TECH

Archeológ: Je to prvýkrát, čo Slováci skúmajú čosi také významné

Vedci očakávajú zásadné objavy, tvrdí Drahoslav Hulínek.


Už ste čítali?